Regulátor brzdového tlaku

Regulátor tlaku 1 (ryža. 81) mení tlak v pohone brzdových mechanizmov zadných kolies v závislosti od zaťaženia zadného zavesenia automobilu. Pri zvyšovaní zaťaženia nebráni prechodu kvapaliny do valcov kolies zadných kolies a tlaku v tomto pohone (R₂) sa bude rovnať tlaku v hlavnom brzdovom valci (P ₁). S poklesom zaťaženia zadného odpruženia regulátor čiastočne alebo úplne blokuje prechod kvapaliny k pohonu zadnej brzdy a tlak v nej sa nezvýši ani napriek ďalšiemu stláčaniu brzdového pedálu, t.j. P ₂ bude menšie ako P ₁. Tým sa zabráni zablokovaniu zadných kolies a šmyku auta.



Regulátor tlaku je pripevnený dvoma skrutkami ku konzole 9, ktorá je zase pripevnená k konzole 8 podlahy karosérie. V tomto prípade predná dlhšia skrutka 2 súčasne upevňuje konzolu vidlice 3 hnacej páky regulátora tlaku. Aby sa zabránilo otáčaniu konzoly 3 vzhľadom na skrutku 2, jej výstupok vstupuje do drážky C konzoly 9. Vďaka tejto drážke a oválnym otvorom v konzole 3 pre upevňovaciu skrutku 2 sa konzola 3 spolu s pákou 5 pohonu regulátora tlaku sa dá pri nastavovaní jeho pohonu pohybovať vzhľadom na teleso regulátora tlaku.


K vidlicovej konzole 3, ktorá je oporou pre páku 5, je privarený prst. Do otvoru prsta je vtlačený kolík 4, voči ktorému sa dá otáčať dvojramenná páka 5, ktorá má tvar krabice.. V horných otvoroch jeho dvoch políc je os 6, cez otvor ktorej prechádza koniec pružnej páky 10 pohonu regulátora tlaku. Os páky a pružná páka sú zablokované spoločným zámkom. Aby sa zabránilo prenosu vibrácií a vibrácií z hnacích častí na piest regulátora tlaku, je na podpere páky 5 nainštalovaná listová pružina 7. Jej horný koniec zasahuje do štrbiny zahnutej koncovej časti páky 5 a spodný koniec susedí so spodným ramenom páky. Pružná páčka 10 voľne prechádza cez oválny otvor pružiny 7. Druhý koniec páky 10 je otočne spojený s náušnicou 11, ktorá sa kýva na čape 15 konzoly zadného závesného ramena. Náušnicu drží na prste poistná podložka 13 a je pripojená ku koncu pružnej páčky konzolou 12.

Keď sa zadné odpruženie pohybuje, mení sa sila, ktorou páka 10 pôsobí cez páku 5 na piest regulátora. Čím viac je zadné zavesenie zaťažené, tým väčšia sila sa prenesie na piest regulátora. Je to spôsobené tým, že regulátor je pevne namontovaný na tele a pohon je prijímaný z výkyvného závesného ramena.

V budove 1 (ryža. 82) regulátora tlaku je na jednom konci zaskrutkovaná zátka 16 s tesniacim tesnením 15 a na druhom konci je inštalovaná objímka 5, upevnená v puzdre pomocou poistného krúžku 4. Piest 2 je umiestnený v objímke 5 Na výstupe z puzdra je utesnený ochranným krytom 3. Hlava piesta vstupuje s medzerou do objímky 7. Pružina 6 tlačí cez podložky 22 tesniaci krúžok 23 na čelnú plochu objímky 5. a tesnenie 21 k objímke 7.




V zátke 16 je nainštalovaný gumokovový ventil 18, ktorý je pružinou 17 pritlačený k sedlu 14. Tesnosť sedla 14 v zátke je zabezpečená tesniacim krúžkom 13. Sedlo je v zátke 16 zrolované. s dvoma gumovými krúžkami 10. Pružina 12 cez dosku 11 pritláča objímku 19 s tesniacimi krúžkami 10 k podložke 9, ktorá je na posúvači 20 držaná prídržným krúžkom 8. Objímka 19 má radiálny otvor, ktorý sa zhoduje s otvor E telesa regulátora tlaku. Vonku je tento otvor uzavretý gumovou zátkou 24. Mal by byť prehĺbený v otvore v kryte regulátora tlaku o 1... 2 mm. Ak kvapalina uniká spod zátky alebo je zástrčka vytlačená z otvoru, potom krúžky 10 neposkytujú tesné spojenie.


Komory A a D regulátora tlaku sú spojené s hlavným brzdovým valcom a komory B a C sú spojené s brzdovými valcami zadných kolies.

Keď je brzdový pedál v pôvodnej polohe, pákou 5 sa stlačí piest 2 (pozri obr. 81) cez listovú pružinu 7 do posúvača 20 (pozri obr. 82), a ten zasa spočíva na ventilovom sedle 14. V tomto prípade posúvač stlačí ventil 18 zo sedla a medzi nimi sa vytvorí medzera 11, ktorá sa rovná 1,3... 1,7 mm, a medzi tesnením 21 a hlavou piestu - medzera K rovná 1,6... 2,4 mm. Prostredníctvom vytvorených medzier sú komory A a D voľne prepojené s komorami B a C. Pri stlačení brzdového pedálu prúdi kvapalina z hlavného valca cez komoru A, medzeru K a komoru B vpravo dozadu a cez komoru D, medzera H a komora C k valcu ľavého zadného kolesa. So zvyšujúcou sa námahou na brzdový pedál a tým aj tlakom kvapaliny sa zvýši aj sila na piest 2, čo má tendenciu vytláčať ho z puzdra regulátora. Keď sila pôsobiaca na páku 5 od tlaku kvapaliny prekročí protichodný moment od pružnej páky, piest sa začne pohybovať von z telesa. Za piestom sa pôsobením pružín 17 a 12 posúva posúvač 20 spolu s objímkou 19 a krúžkami 10. V tomto prípade sa medzera M medzi doskou 11 a sedlom 14 zväčšuje a medzery I a K znížiť. Keď je medzera H úplne zvolená a ventil 18 izoluje komoru D od komory C, posúvač 20 spolu s časťami na ňom umiestnenými sa zastaví za piestom. Od tohto bodu sa bude tlak v komore C meniť v závislosti od tlaku v komore B. S ďalším zvyšovaním sily na brzdový pedál sa tlak v komorách D, A a B zvýši a piest sa bude naďalej pohybovať von z tela. Súčasne pod tlakom kvapaliny sa manžeta 19 spolu s tesniacimi krúžkami 10 a doskou 11 posunie smerom k zátke 16. V tomto prípade sa medzera M a objem komory C zmenší.. So znížením objemu C sa tlak v ňom, a teda aj v pohone brzdy zadného kolesa, zvýši a takmer vždy sa bude rovnať tlaku v komore B.


Keď je medzera K úplne zvolená, t.j. hlava 2 piestu sa dotkne tesnenia 21, tlak v komore B, a teda v komore C, vzrastie v menšom rozsahu v porovnaní s komorou A v dôsledku škrtenia tekutiny, keď prúdi medzi piestom. hlava a tesnenie 21. Závislosť tlaku v komorách B a C od tlaku v komore A je určená pomerom rozdielu plôch hlavy a prierezu piesta pri priemere T k ploche hlavu.

So zvýšením zaťaženia vozidla sa elastická páka 10 (pozri obr. 81) bude viac zaťažovaný od zadného závesného ramena a sila na piest od ramena 5 sa zvýši. To znamená, že moment kontaktu medzi hlavou piestu a tesnením sa dosiahne pri vyššom tlaku v hlavnom brzdovom valci. Relatívna účinnosť zadných bŕzd so zvyšujúcim sa zaťažením auta sa teda zvyšuje pri rovnakej námahe na brzdový pedál ako pri menšom zaťažení.

V prípade poruchy okruhu «pravé predné - ľavé zadné brzdy» tlak v komore C klesne a tesniace krúžky 10 a objímka 19 sa pod tlakom tekutiny v komore B posunú smerom k zátke 16, kým sa platnička 11 nezastaví v sedle 14. Tlak v brzde zadnej časti pravé koleso bude určené časťou regulátora, ktorá obsahuje piest 2 c tesnenie 21 a puzdro 7. Činnosť tejto časti regulátora v prípade poruchy menovaného okruhu je podobná prevádzke v pracovnom systéme. Charakter zmeny tlaku na výstupe z regulátora je rovnaký ako pri pracovnom systéme.

V prípade poruchy okruhu «ľavé predné - pravé zadné brzdy» (pri poklese tlaku v komore B) Tlačidlo 20 tlaku brzdovej kvapaliny s objímkou 19 a tesniacimi krúžkami 10 sú posunuté smerom k piestu, čím sa vytláča z puzdra. Medzera M sa zväčšuje a medzera H sa zmenšuje. Keď sa ventil 18 dotkne sedla 14, zvyšovanie tlaku v komore C sa zastaví, t.j. regulátor v tomto prípade funguje ako obmedzovač tlaku. Dosiahnutý tlak je však dostatočný na spoľahlivú činnosť brzdy zadného ľavého kolesa. Rovná sa 17...21 kgf/cm². Doba odozvy ventilu 18, teda jeho pritlačenia na sedlo 14, závisí od rýchlosti brzdenia a rýchlosti poklesu tlaku kvapaliny v poškodenom okruhu.