Medzi budovou 9 (ryža. 78) a kryt 11 je upnutý gumovou membránou 10, vnútorným pásom otvoru, ktorý prechádza do prstencovej drážky telesa 21 ventilu. Membrána spolu s telesom ventilu rozdeľuje dutinu podtlakového posilňovača na dve komory: vákuovú A a atmosférickú B. Komora A je pripojená k saciemu potrubiu motora cez hrot a hadicu. Vákuový ventil je umiestnený v hrote hadice, aby sa zabránilo vniknutiu horľavej zmesi do vákuovej dutiny A. Na utesnenie spojenia medzi hrotom hadice a krytom zosilňovača je medzi nimi nainštalovaná gumová príruba.
Ryža. 78. Zosilňovač vákua:
1 - zásoba; 2 - tesniaci krúžok príruby hlavného valca; 3 - šálka puzdra zosilňovača; 4 - nastavovacia skrutka; 5 - tesnenie tyče; 6 - vratná pružina membrány; 7 - kolík zosilňovača; 8 - tesniace puzdro; 9 - puzdro zosilňovača; 10 - membrána; 11 - kryt puzdra zosilňovača; 12 - piest; 13 - ochranný kryt telesa ventilu; 14 vzduchový filter; 15 - posunovač; 16 - vratná pružina tlačného zariadenia; 17 - pružina ventilu; 18 - ventil; 19 - puzdro telesa ventilu; 20 - rezerva zásob; 21 - teleso ventilu; A - vákuová komora; B - atmosférická komora; D, C - kanály.
V kryte zosilňovača sú zrolované dva kolíky 7, ktoré plnia niekoľko funkcií: slúžia na upevnenie podtlakového posilňovača a hlavného valca, sú vodidlami pre teleso ventilu 21 a poskytujú potrebnú tuhosť a pevnosť spojenia ventilu. telo 9 zosilňovača s krytom 11. Ten umožnil znížiť hmotnosť zosilňovača zmenšením hrúbky steny tela a krytu. Na výstupe z puzdra a krytu sú čapy utesnené: na strane tela pomocou gumových tesniacich podložiek nasadiť čapy, na druhej strane rozšírením čapov na kryte. Na čapoch sú nasadené tesniace kryty 8. Na jednej strane sú na čapoch tesne nasadené, na druhej strane sú spojené s pohyblivým telesom ventilu. Tesnosť ich spojov je zabezpečená prstencovými drážkami určitého profilu, ktoré prekrývajú okraje otvorov telesa ventilu. Vďaka tomu sú komory A a B navzájom izolované.
Teleso 21 ventilu je plastové. Pôsobením vratnej pružiny 6 je spolu s membránou pritlačená ku krytu zosilňovača. Driek telesa ventilu na výstupe z veka je utesnený a súčasne chránený vlnitým ochranným krytom 13. Tesniaca časť krytu má zložitú konfiguráciu, ktorá tvorí niekoľko pracovných hrán priľahlých k drieku. Prednú časť krytu držia v kryte zosilňovača okraje krytu, zahnuté do drážky krytu. Ochranná časť návleku zakrýva driek telesa ventilu a vo vnútri drieku je držaná krúžkom.
V telese ventilu je ojnica 1 pohonu hlavného valca s nosnou objímkou, piestom 12, objímkou 19 telesa ventilu, tlmičom drieku 20, ventilom 18, dvomi pružinami 16 a 17, vzduchovým filtrom 14 a posúvač 15. Nosná objímka je nalisovaná na tyč. Cez gumový nárazník 20 a plastovú manžetu 19 spočíva do telesa ventilu. Do koncového otvoru tyče je naskrutkovaná nastavovacia skrutka 4 s guľovou hlavou. Táto skrutka nastavuje výstup tyče z krytu zosilňovača (1,25 -0,2 mm). Na výstupe z puzdra je tyč zakrytá tesnením 5. Na utesnenie medzery medzi prírubou hlavného valca a puzdrom podtlakového zosilňovača je v puzdre puzdra inštalovaný gumový krúžok 2.
Piest 12 je pevne spojený s telesom ventilu v dôsledku odvaľovania kotúča na konci piesta. Guľová hlava posúvača je zalisovaná do sedla piestu. Teleso ventilu, piest a posúvač teda tvoria jeden neoddeliteľný celok. Gumový ventil 18 je pritlačený na koniec piestu pružinou 17. Kvôli pevnosti je v hlave ventilu namontovaná oceľová podložka. Oporná objímka je pritlačená k zadnému koncu ventilu pružinou 16. Druhý koniec pružiny sa opiera o podložku vzduchového filtra 14, vyrobenú z polyuretánovej peny.
V počiatočnej polohe brzdového pedála sú tlačné zariadenie 15 spolu s telesom 21 ventilu a driekom 1 stlačené pružinou 6 do najzadnejšej polohy. V tomto prípade sa hlava ventilu pohybuje preč od telesa ventilu a cez výslednú medzeru a kanály C a K komôr A a B navzájom komunikujú. Preto, keď motor beží, podtlak zo sacieho potrubia motora cez vákuový ventil sa prenáša do komory A a cez kanály CwK a medzery do komory B.
Keď stlačíte brzdový pedál, tlačná tyč sa pohybuje spolu s piestom a telom ventilu. Za piestom sa ventil pohybuje pôsobením pružiny 17, kým sa nezastaví proti sedlu telesa ventilu. Pri priľnutí k sedlu ventil oddeľuje komory A a B. Pri ďalšom pohybe piesta sa jeho koniec vzďaľuje od ventilu 18 a cez vzniknutú medzeru komunikuje komora B s atmosférou. V tomto prípade vzduch vstupuje do komory B cez filter 14, potom cez medzeru vytvorenú medzi piestom a ventilom a potom cez kvapkadlo K, čím sa vytvára tlak na membránu 10. V dôsledku rozdielu tlakov v komorách A a B a sily pôsobiacej na brzdu pedálom sa teleso ventilu pohybuje spolu s tyčou 1, ktorá zase pôsobí na piest hlavného brzdového valca.
Ak vodič prestane ďalej stláčať brzdový pedál bez toho, aby zložil nohu z pedálu a nechal ho stlačený v nejakej strednej polohe, potom sa teleso ventilu pôsobením atmosférického tlaku pohybuje dopredu, kým sa nezvolí medzera medzi piestom a ventilom, pretože piest zostáva nehybný. Preto vzduch prestane vstupovať do komory B a ďalší pohyb telesa ventilu sa zastaví. V tomto momente sa medzi sedlom telesa ventilu a ventilom vytvorí medzera a pretlak z komory B sa prenesie do komory A, to znamená, že tlak v oboch komorách sa vyrovná a servopohon zosilňovača sa zastaví.
Keď sa brzdový pedál uvoľní, pôsobením vratnej pružiny sa vráti do svojej pôvodnej polohy a potiahne posúvač 15, piest 12 a teleso 21 ventilu. V rovnakom smere pôsobí aj pružina 6. Zadný koniec piestu je pritlačený k hlave ventilu, čím sa zastaví prívod atmosférického vzduchu a následne sa ventil odoberie zo sedla telesa. V tomto prípade sú komory A a B navzájom prepojené a pôsobením pružiny 6 sa teleso ventilu s driekom vráti do svojej pôvodnej polohy.